Pred dvetisíctristo rokmi sa Alexander Veľký rozhliadal po bojisku a popíjal vodu zo strieborných čaší. Nevedel nič o baktériách, no vedel, že strieborné nádoby majú zdanlivo zázračnú schopnosť uchovať vodu čerstvú.

Pre svoje zdravotné prínosy sa striebro v rôznych formách používa už tisíce rokov. V stredoveku dávali majetní svojim deťom na odvrátenie chorôb cmúľať strieborné lyžice. O prínosoch striebra vedia ľudia tak dlho, že sa stalo súčasťou legiend.

Striebro sa kedysi odporúčalo dokonca aj ako prostriedok na zabíjanie upírov, vlkolakov a rôznych foriem takzvaných nemŕtvych. Podľa starovekej legendy stačila rytierovi k víťazstvu nad zlom len strieborná dýka.

Striebro na vírusy aj baktérie

Nová história striebra je však značne skreslená. Kedysi striebro intenzívne využívali všetci poskytovatelia zdravotnej starostlivosti ako antibiotikum a antivirotikum. Nič vtedy nezaberalo lepšie a nič nezaberá lepšie ani dnes.

V tridsiatych rokoch minulého storočia spustila proti produktom zo striebra svoju krížovú výpravu organizácia FDA, lebo striebro (ako prírodná látka) sa nedá patentovať; no partneri tejto organizácie z priemyslu výroby antibiotík a vakcín si svoje výrobky patentovať vedeli.

Skutočným poslaním amerického Úradu pre kontrolu potravín a liečiv (FDA), pod svojím pôvodným názvom Úrad pre chémiu, bolo chrániť po právnej stránke chemický priemysel vyhlasovaním toxických chemických látok za „vo všeobecnosti bezpečné“ a prostredníctvom regulácií eliminovať konkurenciu chemického priemyslu.

Podobne bola táto história zahmlievaná vo väčšine súčasných historických textov, no pravda sa dá nájsť v materiáloch z jej počiatočného obdobia.

Striebro ako liek bolo vymazané z učebníc a len zriedka sa spomína v lekárskej literatúre. Oficiálny liekopis (príručka lekára a lekárnika) uvádzal ešte do polovice tridsiatych rokov desiatky zlúčenín medicínskeho striebra; potom však všetky zmienky o striebre zmizli.

Novšie knihy uvádzajú, že sa to v skutočnosti nikdy nestalo. Predtým, než bola prepísaná história, bolo striebro akoby jadrovou zbraňou medicíny. Neprežil ju žiadny ľudský patogén žiadneho druhu. Toto bolo evanjeliom medicíny.

Čisté koloidné striebro je stále najkomplexnejším a najsilnejším známym antibiotikom a antivirotikom, ktoré je skutočne bezpečné na konzumáciu ľuďmi a absolútne bezpečné pre každého a v akomkoľvek stave.

Je prírodné, nemá žiadne vedľajšie účinky a zabíjalo tie najhoršie vírusové ochorenia už v tridsiatych rokoch minulého storočia, dávno predtým, ako sa stalo nemožné zabíjať vírusy liekmi.

Odporúčame kupovať značkové koloidné striebro

V uplynulých dvoch storočiach využívala striebro tak alopatická, ako aj alternatívna medicína. Okrem bežných ochorení sa účinne používalo aj na niektoré notoricky neliečiteľné ochorenia, ako sú napríklad tuberkulóza a syfilis.

Striebro sa používalo ako antibakteriálny prostriedok a pridávalo sa do obväzov a dezinfekčných sprejov. Pridávalo sa do odevov, aby bránilo baktériám vytvárať zápach z potu a tiež do tkanín, používaných v popáleninových centrách.

Naďalej sa robia pokusy s lemovaním nemocničných pultov striebrom pre zabránenie rastu baktérií. V krajinách tretieho sveta sa striebrom lemované nádoby aktívne využívajú na dezinfekciu vody.

Striebro je pozoruhodný, extrémne účinný prírodný antibakteriálny a antivírusový prostriedok, ktorý však nepoškodzuje celkové zdravie tak ako antibiotiká.

Zabíja vírusy, baktérie a parazity v prípadoch, kedy parazity žijú s bakteriálnym prostriedkom v symbiotickom vzťahu. A ten je prekvapujúco bežný, najmä v prípade krvou prenosných parazitov, ako sú tie, ktoré spôsobujú boreliózu.

Keďže striebro zabíja elektrickým nábojom, nie je možné nájsť ani vytvoriť patogén, ktorý by bol proti nemu imúnny. Nič živé si nevie vytvoriť imunitu, respektíve odolnosť proti elektrine.

Už od konca devätnásteho storočia bolo najbezpečnejším a najúčinnejším spôsobom liečby striebrom koloidné striebro. To sa vyrába elektrickým zlučovaním striebra s demineralizovanou vodou. V procese výroby koloidného striebra sa nepoužívajú žiadne chemikálie.

Hoci sa dnes striebro označuje za alternatívny liek, kedysi sa vo veľkom používal v nemocniciach ako hlavné antiseptikum a antibiotikum. Pre svoju neuveriteľnú schopnosť liečiť popáleniny rýchlejšie než steroidy sa stále používa v nemocničných centrách pre popáleniny.

Ohromilo nás, keď sme boli svedkami toho, ako do jednej hodiny odstránilo spáleniny od slnka a do niekoľkých minút popálený jazyk.

Stiahnutie striebra z trhu bol jeden z prvých krokov Úradu pre kontrolu potravín a liečiv, keď v tridsiatych rokoch zmenil svoj názov. Na prijateľnejší pre verejnosť si ho zmenil postupne z názvu „Úrad pre chémiu“.

Nie vakcíny, ale striebro sa pričinilo a ústup epidémie obrny

Po znovuobjavení sa striebra v roku 1999 FDA jeho predaj úplne zakázal v akejkoľvek forme voľne predajných produktov, napriek skutočnosti, že striebro sa v medicíne bezpečne používa už tisícročia.

Zničujúci účinok epidémie obrny bol do veľkej miery spôsobený tým, že Úrad pre kontrolu potravín a liečiv potláčal striebro, aby propagoval svoje nové priemyselné odvetvia na výrobu antibiotík a vakcín.

Vyradením striebra zo zoznamu schválených liekov účinne odstránil jediný liek, ktorý spoľahlivo zabíja obrnu, následkom čoho prepukla jej epidémia naplno. Neskôr FDA ohlásil víťazstvo nad obrnou, chvastajúc sa, že nás zachránila nová generácia vakcín.

Agentúra so zavedením očkovacej látky prefíkane vyčkala dovtedy, kým epidémia prirodzene nepoľaví, aby zabezpečila, že ľudia uvidia súvislosť medzi dátumom jej zavedenia a ústupom ochorenia.

Verejnosť a nemálo lekárov tak odpútali od faktu, že liečba striebrom je bezpečná a že účinne a rýchlo zabíja vírus obrny a tiež doslova všetky iné známe vírusy.

Pred celým týmto zahmlievacím postupom sa uznávalo, že striebro robí všetko to, čo dnes establišment vyhlasuje za nemožné. Keby z trhu nestiahli liečbu striebrom, k epidémii obrny by nikdy nedošlo.

Dnešné obrovské trhy s vakcínami a antibiotikami by nikdy nevznikli. Striebro sa muselo porúčať.

A aby ešte viac nafúkli nepoctivý očkovací marketing, začali FDA a Americká lekárska asociácia súčasne propagovať odstránenie krčných mandlí u všetkých detí, hoci vedeli, že tieto mandle sú jediný orgán ľudského tela, vytvárajúci protilátky proti obrne.

Potrebovali, aby sa obrna šírila hromadne, aby zmenili nepriaznivý postoj verejnosti k očkovaniu. A presne to sa aj stalo.

Striebro účinne zabíja vírusy, na ktoré antibiotiká nefungujú

Úrad pre kontrolu potravín a liečiv teraz priznáva, že antibiotiká sú na väčšinu stavov, na ktoré ich predpisujú posledných sedem desaťročí, neúčinné.

Dnes existuje presvedčenie, že bežné prechladnutie, chrípka a najobvyklejší druh zápalu pľúc sú spôsobované vírusmi, proti ktorým sú antibiotiká neúčinné.

Striebro však proti vírusom účinné je, a tak v dôsledku jeho nahradenia antibiotikami zomiera nespočetné množstvo ľudí.

Veľa lekárov odporúča koloidné striebro ako prevenciu proti chrípke (lebo aktivuje váš imunitný systém), respiračným a gastrointestinálnym ochoreniam, stomatitíde, infekčným ochoreniam očí, hrdla a nosa, cystitíde, podráždeniu oka a tiež na rany a popáleniny.

Koloidné striebro prináša dobré výsledky aj v liečbe bronchiálnej astmy, reumatoidnej artritídy a celého radu ďalších chorôb.

Lekári vedia na každé ochorenie predpísať iný liek. Ak sa rozhodnete užívať koloidné striebro, majte na pamäti, že to nezruší platnosť tých, ktoré vám predpísal lekár.

Ďalšia kampaň na potlačenie striebra sa začala približne v čase 2. svetovej vojny, kedy sa ako nová generácia prostriedkov čoraz väčšmi skúmali prostriedky biologického boja.

Striebro má schopnosť neutralizovať takmer každú biologickú zbraň, ktorá bola kedy vytvorená, lebo napáda patogény elektricky. Neúčinné bude len v prípadoch, kedy je biologická zbraň taká toxická, že zabíja ľudí skôr než ju striebro neutralizuje, ako je tomu napríklad pri ebole.

Zámerné vypustenie takých smrtiacich biologických zbraní je nepravdepodobné, lebo predstavujú priveľké riziko pre všetky zúčastnené strany.

Účinnosť striebra proti väčšine biologických zbraní je jeden z hlavných dôvodov, prečo bolo tak agresívne potláčané a očierňované.

Vo vláde USA sú skupiny, ktoré si neželajú, aby bol niekto imúnny voči biologickým zbraniam armády USA. Preto sa liečba striebrom celosvetovo potláča – kvôli utajovanému vojenskému zbrojnému programu, ktorý medzinárodné zákony zakazujú.

Keby sa liečba striebrom stále oficiálne distribuovala ako najlepšia liečba, stal by sa program biologických zbraní doslova impotentným, lebo na zotavenie sa po väčšine biologických zbraní by obetiam stačilo len užiť koloidné striebro.

Ako zrejme funguje liečba striebrom

O tom, ako funguje striebro, je niekoľko teórií. Tá hlavná hovorí, že striebro zabíja baktérie a vírusy elektricky, čo by patogénom znemožňovalo stať sa voči nemu rezistentnými.

V skutočnosti je pravda, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by si patogény voči striebru vytvárali akúkoľvek odolnosť.

Túto hypotézu je však nemožné dokázať (alebo zavrhnúť), lebo nevieme skúmať len jedinú koloidnú časticu a jej vzťah k baktérii, ani vidieť mechanizmus, akým striebro baktériu zabíja. Vieme len dať striebro dokopy s baktériami a vidieť, že všetky baktérie rýchlo hynú.

Verí sa, že každá častica si zachováva elektrický (iónový) náboj a že každá častica kovu uchováva náboj rovnakej polarity.

Náboje zaisťujú rovnomerné šírenie častíc v roztoku. Ide o teóriu podobnú teórii magnetizmu, v ktorej sa zhodné póly magnetu odpudzujú a priťahujú sa len opačné.

Existuje dôkaz, že striebro v tele reaguje s meďou a železom, s ktorými sa elektricky viaže a vytvára nové chemické formy zlúčenín kovov.

Ľudia, užívajúci pravidelne veľké množstvá koloidného striebra, môžu začať pociťovať chuť na jedlá obsahujúce veľa železa, ako je napríklad hovädzina.

Uspokojiť tieto chute je múdre, lebo sú spôsobované nedostatkom dôležitej živiny. Meď sa dá bezpečne doplniť užívaním chlorofylu, no doslova každý iný orálny zdroj doplnenia medi je nebezpečný, lebo sa ňou dá veľmi ľahko predávkovať a spôsobiť si poškodenie pečene.

Vďaka schoponosti koloidného striebra neutralizovať železo, budú mať prospech z občasného prijatia doplnku koloidného striebra aj muži starší ako 30 rokov. Predpokladá sa, že jeden z hlavných dôvodov, prečo žijú ženy dlhšie než muži, je akumulácia železa v telách mužov. A nadbytok železa je u mužov hlavným prispievateľom k chorobe srdca.

Rôzne strieborné produkty

Je veľa rôznych druhov roztokov striebra, ako sú dusičnany striebra, iónové striebro, koloidné striebro, chloridy striebra a bielkoviny so striebrom.

Jediný úplne bezpečný liečivý produkt so striebrom a druh, ktorý oficiálne odporúčame, je koloidné striebro.

Dusičnan strieborný vyrába farmaceutický priemysel zlučovaním striebra s kyselinou dusičnou. Podobne ako väčšina farmaceutických liekov môže poškodzovať pečeň a obličky.

Ide o hrozné vedľajšie účinky dusičnanu strieborného, ktoré establišment v rámci svojich ešte vychytralejších taktík často využíva na ospravedlnenie svojich útokov na koloidné striebro.

Farmaceuticky vyrábaný dusičnan strieborný je už dlho známy tým, že mení farbu kože pacientov na modrosivú (choroba argýria).

Dusičnany sú zložky, ktoré sa pridávajú do mäsových výrobkov a spôsobujú rakovinu. Povedané inak, úrady verejnosti znovu vnucujú jedovaté a karcinogénne dusičnanové zložky a z následkov vinia striebro.

Iónové a koloidné striebro sa vyrábajú takmer rovnako. Hlavný rozdiel medzi nimi je vo veľkosti strieborných častíc.

V iónovom striebre sú častice o veľkosti atómov (vlastne to nie sú častice, ale ióny – pozn. prekladateľa), sú natoľko malé, že obťažné je už samo testovanie ich existencie. Je možné, že častice v iónovom striebre sú malé až tak, že sa aj voda stáva inou substanciou, lebo častice striebra už nie sú úplne autonómne.

Častice v koloidnom striebre sú mikroskopicky malé, no nie až natoľko, ako v iónovom. Iónové striebro sa dá vyrábať pri veľmi malom napätí v dlhších časových úsekoch za pomoci strieborných elektród.

Vyššími napätiami, alebo znížením odporu vody, sa vytvára koloidné striebro. Aby vzniklo skutočné koloidné alebo iónové striebro, musí voda zostať čistá, bez minerálov, a tak jediný spôsob, ako znížiť odpor vody, je zohriať ju, čo nerozumne robí  mnoho výrobcov.

Je oveľa vyššia pravdepodobnosť, že koloidné striebro bude mať farbu, zatiaľ čo iónové striebro je vždy číre.

Je to preto, lebo väčšie častice v koloidnom striebre vytvárajú väčšiu plochu povrchu. Častice iónového striebra sú také malé, že sú vlastne menšie než vlnové dĺžky viditeľného svetla, čím sa striebro stáva neviditeľné a bezfarebné aj pri vysokých koncentráciách.

Všetky roztoky koloidného striebra sú zmesi iónového a koloidného striebra, iónové roztoky však môžu byť len výlučne iónové.

Vyrobiť koloidné striebro bez toho, aby sa zároveň nevyrobilo aj iónové striebro, je nemožné. Dá sa to prirovnať k stavebnému robotníkovi, ktorý získava materiál z tehlového múra.

Môže použiť nejaký drviaci nástroj, ktorým vytvorí len jemný prach, alebo môže do múra mlátiť veľkým kladivom, čo poskytne zmes veľkých úlomkov a jemného prachu. Použitie vyšších napätí na koloidnú extrakciu je ako rozbíjanie striebra kladivom.

Väčšie častice, nachádzajúce sa v roztokoch koloidného striebra, sú obzvlášť prospešné pre vonkajšie použitie, napríklad na liečbu popálenín. Na externé použitie je iónové striebro bezcenné a jeho vnútorné účinky neboli nikdy preskúmané nezávislými tretími stranami.

Vedecky skúmaná bola len účinnosť koloidného striebra a dusičnanu strieborného a skutočne bezpečný je koloidný variant. Neuveriteľné je, že koloidné striebro je jediným druhom, ktorý nikdy nepredával farmaceutický priemysel.

Ďalším produktom striebra je chlorid strieborný. V podstate sa vyrába rovnakým spôsobom ako koloidné striebro, no pridáva sa doň kuchynská soľ (chlorid sodný).

Ide o zakalenú tekutinu (často sfarbenú dobiela), ktoré je extrémne fotosenzitívna. Roztok chloridu strieborného sa po osvetlení alebo zahriatí rozkladá na striebro a chlorid.

Kvôli tejto nestabilite nie je bezpečný na konzumáciu ľuďmi. Pri požití má chlorid strieborný sklon putovať do vonkajších tkanív.

Keď sa potom koža vystaví slnku, chlorid strieborný sa rozloží na striebro a chlór, čo spôsobuje modrosivé sfarbenie kože, často uvádzané ako usvedčujúci dôkaz proti liečbe striebrom.

Obete tohto javu často tvrdia, že pili koloidné striebro, no pridanie soli ho zmenilo na celkom inú, chemicky nestabilnú látku.

Zložky skutočného koloidného striebra reagujú oveľa menej. Chlorid strieborný sa oproti koloidnému striebru nevyznačuje žiadnymi benefitmi a spája sa s rizikami.

Soľ sa zvyčajne pridáva kvôli urýchleniu výroby, pretože zvyšuje vodivosť vody. Rovnaký účinok sa ale dá oveľa bezpečnejšie dosiahnuť pomocou sódy bikarbóny (jedlej sódy).

Pridanie sódy bikarbóny sa postará o obzvlášť veľké častice, ktoré sa neodporúčajú na vnútorné použitie, no výsledný roztok bude ideálny na vonkajšie použitie. Skvelý bude na liečbu popálenín a infikovaných rán.

Strieborné bielkoviny obsahujú oveľa väčšie častice než koloidné či iónové striebro a nikdy by sa nemali používať vnútorne. Tieto boli už kedysi schválené FDA a obľúbené farmaceutickým priemyslom.

Strieborné častice v roztokoch strieborných bielkovín sú také veľké, že vo vode jednoducho klesajú na dno a nikdy nezostávajú rovnomerne rozptýlené bez pomoci pridanej želírovacej látky.

Kvôli veľkosti strieborných častíc a tomu, že sa striebro dramaticky viaže s bielkovinami, vzrastá pravdepodobnosť toho, že striebro zoatsne uväznené v tukovávh tkanivách.

Existuje preto pravdepodobnosť, že neslávne známe modrasté sfarbenie kože vytvárajú aj tieto husté roztoky.

Nepoctivé spoločnosti na výrobu striebra

Väčšina predajcov koloidného striebra šíri dezinformácie. Chvastajú sa dlhou históriou bezpečného používania koloidného striebra, súčasne však tvrdia, že používajú patentovaný postup, vďaka ktorému je ich striebro lepšie, než iné striebrové produkty.

Nimi priznávané používanie neštandardných výrobných postupov znamená, že sa nemôžu s čistým svedomím odvolávať na históriu bezpečnosti koloidného striebra ako príklad bezpečnosti svojho vlastného výrobku, ani svoj netestovaný a patentovaný výrobok s čistým svedomím vyhlasovať za účinný.

Ak sa používa iný výrobný postup, potom výsledkom v skutočnosti nemôže byť koloidné striebro.

Existuje len jeden spôsob výroby koloidného striebra a akýkoľvek iný spôsob prinesie úplne iný produkt. A tak je marketing na väčšinu koloidného striebra od začiatku až do konca patentovane nečestný.

Nejde tu o obžalobu samotného koloidného striebra, no jeho predajcovia majú sklon byť na tom biedne po morálnej stránke a produkty, ktoré predávajú, sú potenciáne nebezpečnými podvrhmi. Každé skrátenie výrobného postupu má svoje dôsledky.

Na základe žiadostí o patent sme si vedomí, že niektoré firmy vyrábajú strieborné roztoky namiesto elektrickým prúdom použitím ferementačných baktérií, kombinovaných s dusičnanmi striebra; nevieme však presne, ktoré výrobky sú týmto zavrhnutiahodným spôsobom vyrábané.

Všetky takto vyrábané výrobky sú nevyhnutne znečistené nebezpečnými zlúčeninami dusičnanov, ktorými sa stali tak neslávne známe farmaceutické striebra.

Následky týchto chemických nečistôt môžu byť oveľa závažnejšie, než je zmena sfarbenia kože. Známym dôsledkom užívania zlúčenín dusičnanov je poškodenie orgánov a rakovina.

Väčšina predajcov súčasného koloidného striebra vo svojoch reklamách uvádza, že ich produkt obsahuje v milióne 10 až 20 častíc.

O túto koncentráciu sa pravdepodobne snažia kvôli výskumu Alfreda Searleho, ktorý v roku 1920 napísal knihu Využitie koloidov v zdraví a nemoci.

Je tiež zakladateľom spoločnosti Searle Pharmaceuticals. Vo svojich počiatkoch to bola uznávaná firma a Searle bol už dávno mŕtvy, keď firma zneuctila jeho pamiatku tým, že sa nechala kúpiť spoločnosťou Monsanto.

Vo svojej knihe Searle uviedol, že už koncentrácia 20 častíc striebra v milióne sa ukázala byť smrtiacou pre všetky známe formy patogénneho života, vrátane všetkých známych vírusov.

Tieto výsledky sa však nerovnajú údajom 10-20 častíc na milión, ktoré sa dajú nájsť vo väčšine dnešných produktov so striebrom. Dôvod je ten, že sa dramticky zmenila metóda testovania.

Alfred Searle použil na meranie množstva častíc striebra, prítomných v roztoku, Tyndallov prístroj.

Ide o zariadenie, ktoré na testovanie sfarbenia a odrazu (používa sa na určenie množstva a veľkosti častíc) využíva svetlo. Tieto zariadenia využívajú ako merací prostriedok vlnové dĺžky.

Väčšina súčasných predajcov si namiesto toho kupuje elektronické zariadenie, ktoré meria vodivosť výsledného produktu. Vodivosť rôznych roztokov sa bude vždy veľmi líšiť, preto tieto prístroje vôbec nemôžu robiť to, čo tvrdí ich reklama.

Ak, napríklad, pridáte do vody soľ, bude to mať na vodivosť iný účinok než pridanie medi a to kvôli ich odlišnýcm elektrickým vlastnostiam. Predajcovia týchto zariadení však napriek tomu tvrdia, že sú schopné získať presné výsledky merania počtu častíc bez ohľadu na zložky roztoku.

Ak sa vo vode vyskytne soľ alebo iný elektrolyt, vodivosť vody dramaticky stúpne, aj keď počet častíc zostane zhruba rovnaký.

Na vodivosť vplýva aj veľkosť častíc a teplota roztoku, čo prístroj nie je schopný stanoviť. Odlišné čítanie, kvôli elektrostatickému efektu na povrchu roztoku, spôsobí už závan vetra.

V prípade koloidných kovov je elektrické meranie koncentrácie ešte márnejšie než u iných druhov roztokov, lebo metalická tekutina je elektrolytickým kondenzátorom s neustále sa meniacim kapacitným odporom.

Elektrina sa nemôže používať na meranie množstva kovu v roztoku, keď sa nedá kontrolovať oblasť povrchu hladiny kovu a keď sa neustále mení kapacitný odpor roztoku. Je to ako získať presné meranie svetla z vybuchujúcich ohňostrojov.

Roztok s kapacitou bude sám vytvárať svoje vlastné drobné prúdy, čo bude brániť meraniu prúdov, čím sa elektrické testovanie stáva cvičením v absurdite. Jediný spôsob presného merania koncentrácie v kvapaline s kovovými koloidmi je použitím svetla.

A tak je údaj počtu častíc v milióne, udávaný väčšinou predajcov koloidného a iónového striebra, nezmyselný.

Keďže koloidné striebro mení farbu vody, číre koloidné roztoky sú často iba drahou vodou, bez ohľadu na meranie, ktoré predajcovia údajne vykonávajú.

V prípade iónového striebra je zmerať počet častíc nemožné, lebo sú primalé na to, aby odrážali svetlo.

Spoločnosť TDS Meter, de facto výrobca nového testovacieho zariadenia, nepoužiteľnosť svojich vlastných zariadení vlastne priznáva na svojej webovej stránke, v zábavnom pokuse o zmiernenie škôd:

 „… zvýšiť alebo znížiť vodivosť môžu zmeny teploty už o desatinu stupňa. Navyše, teplotný koeficient (ktorým sa násobí čítanie kvôli prispôsobeniu  teplotným rozdielom) sa v závislosti na množstve častíc v milióne mierne mení…

Vodivosť, a tým aj čítanie, by potenciálne mohla ovplyvniť aj maličká vzduchová bublina, prilepená k jednej zo sond… Vodivosť vody budú ovplyvňovať elektrické náboje z prstov, statická elektrina z odevu, atď. na meracie zariadenie a pretrvávajúce elektrické náboje vo vode…

Pretrvávajúce elektrické náboje si udrživajú skôr plastové ako sklené poháre. Ak sa meracie zariadenie dotkne bočnej strany skla alebo plastu, mohlo by získať slabý náboj. Vodu by mohlo ovplyvniť aj to, keď si plast uchováva náboj…

Vodivosť môže ovplyvňovať aj množstvo vody v roztoku, rôzne množstvá tej istej vody môžu mať rôzne úrovne vodivosti. Vodivosť môže ovplyvňovať aj umiestnenie… Vodivosť môže ovplyvniť aj hĺbka a pozícia sondy vo vzorke vody.

Ak sa, napríklad, meracie zariadenie ponorí do vody, vytiahne a potom znova vloží do vody, ale na inom mieste, môže sa čítanie zmeniť…“

Podobne tak sú očividne chybné aj drahé metódy testovania koloidných roztokov, využívané modernými laboratóriami. Jednou z hlavných laboratórnych metód na analýzu koloidných roztokov je plameňová atomárna apsorpčná spektrometria.

Využíva extrémne teploty na zničenie koloidného roztoku a potom, v snahe vizuálne posúdiť koncentráciu kovu, pozoruje farby plameňov.

Je nemožné mať pod kontrolou oheň s presnosťou, potrebnou pre platnú analýzu; a, samozrejme, výsledky testov sú v očiach pozorovateľa. Tieto prístroje stoja okolo 50 000 amerických dolárov, preto je nepravdepodobné, že ich v skutočnosti vlastní niekto mimo kruhov chemického priemyslu.

Existujú podobné zariadenia, využívajúce svetelný lúč, vrhaný pri analýze cez plamene. Tieto zariadenia majú rovnaké problémy s presnosťou a sú ešte drahšie.

Pravé koloidné striebro

Zámerom tohto odstavca je pomôcť ľuďom vyrobiť si svoje vlastné koloidné striebro.

Roztoky striebra, predávané maloobchodníkmi, sú v podstate homeopatickými verziami produktov s koloidným a iónovým striebrom, čo znamená, že sú vlastne len drahou vodou.

Niektoré maloobchodné produkty, ktoré sme testovali, mali množstvo nečistôt (napríklad železa, ktoré striebro neutralizuje), no striebra sme našli len veľmi málo. V prípade produktov s iónovým striebrom bolo testovanie nemožné, čo môže výrobcom vyhovovať.

V mnohých oblastiach bude obsahovať viac striebra než podvodné výrobky z maloobchodu voda z verejného zdroja.

Odporúčame kupovať značkové koloidné striebro.

Väčšina v maloobchode predávaných produktov sú napodobneniny a podvrhy a sú hlavným dôvodom, prečo je toľko ľudí, ktorí sa v alternatívnej medicíne nevyznajú, presvedčených o neúčinnosti striebra.

Produkty, ktoré typicky nakupujú maloobchodníci, nie sú zvyčajne o nič účinnejšie než voda, lebo vodou sú. Aby mali ľudia istotu, že sú skutočné a tej najvyššej kvality, môžu si vyrábať vlastné.

Výroba koloidného striebra

Najdôležitejším krokom pri výrobe koloidného striebra je získať správne materiály. Nevynutné je použitie destilovanej vody.

Nikdy nepoužívajte vodu z kohútika ani z prameňa, lebo po elektrochemickej zmene, spôsobenej elektrolýzou, môžu spôsobiť zdravotné problémy ešte aj minerály, ktoré by normálne boli prospešné.

Ubezpečte sa, že voda bola pripravená parnou destiláciou, čo by malo byť napísané na nádobe. Na niektorých nádobách s „destilovanou“ vodou sa na etikete píše „destilovaná reverznou osmózou“ a tieto nálepky sú úplný podvod.

Skutočná destilácia využíva na zbavenie vody minerálov a znečisťujúcich látok vyparovanie, zatiaľ čo reverzná osmóza je jednoducho druh tlakovej filtrácie, ktorá čistú vodu nevytvára. Ide o oveľa lacnejší proces, preto mnohé firmy o svojej „destilácii“ klamú.

Vopred vás tiež varujeme, že vytváranie čiernych zhlukov a iných zvláštne sfarbených usadenín počas procesu elektrolýzu je znakom vodných nečistôt.

Ich najobvyklejšou farbou je čierna, lebo ide zvyčajne o zuhoľnatené uhlíkové zvyšky organickej hmoty a bikarbonátov. Vo vode sa môžu vytvárať aj sivasté zhluky. Tieto strieborné častice sú v skutočnosti bezpečné a sú konglomerátmi väčších častíc.

Obzvlásť prospešné sú pri popáleninách a infekciách kože, pre vnútorné použitie by sa však mali z roztoku odfiltrovať. Výnimočne dobre na to funguje kávový filter a roztok sa môže nalievať cez kávovar.

Častice striebra, ktoré nevytvorili zhluk, zostávajú buď v koloidnom alebo iónovom stave a tie prejdú cez akýkoľvek filter.

Častice sú vlastne také malé, že drevené lyžice a plastové náčinie začnú po niekoľkých dávkach získavať strieborný vzhľad. Nikdy nepoužívajte kovové nástroje a nádoby.

Jediným kovom v procese by malo byť samo striebro a drôty elektrického zapojenia (avšak nikdy neponorené do vody).

Obzvlášť nebezpečné je používanie chlórovanej vody z kohútika, lebo keď sa chlór zlučuje s ďalšími materiálmi, má sklon vytvárať zlúčeniny dioxínu.

Pri elektrolýze bude tiež vytvárať chlórový plyn, ktorý sa počas 1.svetovej vojny používal ako chemický bojový prostriedok. Chlórový plyn bude vo vode uvoľňovať aj chlorid sodný (soľ), preto by sa soľ nemala nikdy pridávať.

Dôležitá poznámka na okraj: Z rovnakého dôvodu by sa voda z kohútika nemala pridávať ani do odparovačov a rozprašovačov, lebo uvoľujúci sa chlórový plyn v skutočnosti pľúcne problémy zhoršuje.

Dôrazne odporúčame, aby si ľudia namiesto strieborného drôtu, používaného pri výrobe väčšiny koloidného striebra, zaobstarali radšej tyčky (elektródy) z rýdzeho striebra.

Väčšina dostupného strieborného drôtu pochádza z Číny a nie je jednoducho možné kontrolovať nečistoty každého drôtu. Čínsky drôt by sa mal považovať za kontaminovaný, lebo u čínskych výrobkov je to normálne.

Pri zmienke o rýdzosti svojich kovov používajú firmy nejasný spôsob jej posudzovania. Vždy, keď predajca drahých kovov uvádza, že má rýdzosť 925, rovná sa to 92,5 %, daný kov je teda takmer z 10 % nečistý.

Väčšina ľudí bude predpokladať, že údaj rýdzosti 925 znamená, že kov obsahuje len 0,925 % nečistôt a preto by jeho rýdzosť mala byť viac ako 99 %.

Dajte si na túto záludnosť pozor. Zdá sa, že veľa kupcov striebra o nej nevie. My odporúčame kupovať len strieborné tyče s rýdzosťou 99,9 % (ktoré predávajúci zapisujú ako 999).

Súčasní kupujúci by sa však mali mať na pozore aj pri nákupe „rýdzich“ strieborných tyčí. Do pozornosti sa nám dostalo, že trh so vzácnymi kovmi v USA je v posledných rokoch zaplavovaný falošnými tyčami vzácnych kovov. Rovnaké problémy s čínskou kontamináciou zažívajú pravdepodobne aj iné krajiny.

Pre minimalizáciu rizika nákupu podvrhov by sa tyče drahých kovov nemali nikdy kupovať z inzertných portálov či akéhokoľvek iného zdroja, ktorý nie je absolútne spoľahlivý, lebo čistota drahého kovu je zo zdravotných a bezpečnostných dôvodov úplne zásadná.

Odporúčame preto našim čitateľom snažiť sa kupovať tyče vzácnych kovov od bánk a iných renomovaných inštitúcií, zásobujúcich finančný trh.

V nie tak vzdialenej minulosti boli tyče vzácnych kovov zdrojom absolútne rýdzeho striebra, u ktorého bola záruka bezpečnosti, lebo sú regulované ako oficiálna mena.

To kedysi znamenalo, že akýkoľvek pokus predať falošné tyče vzácneho kovu by bol riskovaním rýchlej reakcie za falšovanie a celého radu ďalších obvinení, ktoré by človeka dostali do väzenia na zvyšok jeho života; bezpečnostná sieť sa však, bohužiaľ, stratila, lebo Číňania nemajú zo zákona žiadny strach.

Mince obsahujú rôzne kovy, ktoré by sa nemali konzumovať, preto na výrobu koloidného striebra nikdy nepoužívajte strieborné mince.

Vysoká rýdzosť je veľmi dôležitá, lebo väčšina kovov je pre zdravie veľmi škodlivá. Striebro takej extrémnej rýdzosti obvykle obsahuje len nečistoty medi a selénu, a to v stopových množstvách.

Oba tieto prvky sú v týchto malých množstvách zdraviu prospešné. V skutočnosti sú oba životne dôležitými živinami. Selén vlastne ľudské telo využíva na zbavovanie sa škodlivých kovov.

Aby ste sa vyhli akémukoľvek mydlu či zvyškom chemických látok, mali by sa tyče vzácnych kovov ponoriť do roztoku bieleho vínneho octu, ktorý je kvôli čisteniu takmer nasýtený soľou.

Bezpečne sa dajú vyčistiť aj vodkou. Čistenie zakončite opláchnutím tyčí destilovanou vodou.

Čistiť striebro medzi použitiami nie je úplne nevyhnutné, my to však robíme. Počítajte s tým, že striebro, bez ohľadu na metódu čistenia, už nikdy nebude vyzerať ako nové.

Na pohon elektrolýzy môžu ľudia použiť buď do série spojené 9 V batérie, alebo tridsaťvoltový jednosmerný zdroj, ktorý má na výstupe aspoň 3 ampéry (3000 mA). Silový zdroj nemusí mať presne 30 voltov, no je to ideálne napätie.

Rozsah by sa mal udržiavať v rozmedzí 26 až 30 voltov, čo je tiež ideálne pre vytváranie koloidnej medi.

Tí, čo nemajú skúsenosti s elektronikou, by namiesto použitia jednosmerného silového zdroja mali siahnuť po zdroji na baterky. Nesprávne použitie silového zdroja môže viesť k vážnemu poraneniu a požiaru.

Elektrické nebezpečenstvo je zvýšené kvôli tomu, že sa používa voda. Kvôli právnej zodpovednosti nesmieme oficiálne odporúčať silový zdroj (do elektrickej zásuvky) a každý, kto ho používa, tak robí na vlastné riziko.

Batérie musia byť vzájomne prepojené tak, aby kladný pól jednej batérie bol pripojený k zápornému pólu ďalšej batérie. Pri správnom zapojení by mala mať jedna batéria nepoužitý kladný pól a ďalšia batéria nepoužitý záporný pól.

Zostávajúce dva póly by mali byť pripojené k dvom kusom striebra. Väčšina 9 V batérií má póly, ktoré sa dajú použiť na spojenie s ďalšími 9V batériami, čím sa stáva zbytočný prepájací drôt na spojenie batérií.

Nikdy nepoužívajte na žiadne prepojenie hliník a pre predídenie nezdravej kontaminácii dôrazne odporúčame používať len medené drôty.

Pre výrobu koloidného striebra naplňte destilovanou vodou úplne čistú sklenú alebo plastovú nádobu.

Tú odporúčame tesne predtým vyčistiť vodkou, pre odstránenie zvyškov mydla a prachu. Batérie pripojte ku kusom striebra.

Väčšina ľudí tak robí pomocou krokodílich svoriek. My naše pripojenia zvyčajne vytvárame vsunutím medených drôtov do maličkých otvorov vo vrchnej časti strieborného prúta a drôty potom pre maximálnu pevnosť uchytenia ovinieme.

Spoj so striebrom nikdy nepájkujte a rozumné je vyhnúť sa aj pájkovaniu drôtov ku krokodílim svorkám, pretože keď kovy zvlhnú, môže pájka do roztoku uvoľňovať olovo, cín alebo kadmium. Tieto kovy by nemal konzumovať nik.

Strieborné tyčky by mali byť sčasti ponorené vo vode a byť od seba vzdialené asi 2,5 centimetra.

Nikdy by sa nemali dotýkať a drôtové pripojenia by sa nikdy nemali dostať do vody. Ak sa konektory alebo striebro budú môcť dotknúť, nastane v batériách alebo zdroji skrat.

To by mohlo spôsobiť prehriatie a výbuch. Pre zdroj by to ľahko mohlo znamenať rýchly koniec. Elektrické pripojenia k striebru by mali byť v dostatočnej výške nad vodou, inak sa do roztoku zavedú iné kovy. V kontakte s vodou by nemalo byť nič okrem rýdzeho striebra.

My odporúčame, aby u všetkých ostatných pripojení a drôtov bola dodržaná vzdialenosť aspoň osem milimetrov nad hladinou vody. Ešte raz upozorňujeme na riziko použitia pájky, ktorá znamená, že do produktu zavedieme cín, olovo a kadmium.

Odporúčame: Prírodná liečba cukrovky

Čas potrebný na výrobu koloidného striebra sa bude veľmi líšiť v závislosti od čistoty použitej vody a žiadna voda z obchodu nie je absolútne čistá.

Jeden z prvých náznakov toho, že sa striebro zlučuje s vodou, sa dá vidieť za pomoci baterky v tmavej miestnosti.

Svetlo žiariace cez vodu ukáže v určitých uhloch niečo, čo vyzerá ako dym, vychádzajúci z jednej zo strieborných elektród. Postupom času jedna zo strieborných elektród zmení farbu na matne sivú a druhá očernie.

Okolo elektród sa môžu vytvárať aj drobné bublinky. Tí, ktorí vyrábajú veľkú dávku po dlhšiu dobu, by mali roztok pravidelne jemne premiešať, za použitia drevenej alebo plastovej lyžice.

Niektorí ľudia dokážu vyrobiť liter za dvadsať minút, no pri našich vlastných experimentoch si výroba dvoch litrov s dosiahnutím prijateľnej sily a farby vyžadovala 4 hodiny.

Kvôli skutočnosti, že striebro je extrémne nereaktívne, naznačuje pomalší proces vyššiu čistotu striebra aj vody.

Čistá voda aj rýdze striebro budú pri elektrolýze klásť veľký odpor. Čitatelia si možno všimli, že mnoho videí o výrobe koloidného striebra na internete ukazuje veľmi rýchlu výrobu, s použitím strieborných drôtov, získaných z Číny.

Krátky čas výroby naznačuje prítomnosť iných, reaktívnejších kovov a možno aj nečistej vody.

Keď vyrábame vo väčšom množstve naše vlastné koloidné striebro, pridávame pre zrýchlenie času výroby na štyri litre asi 29 mililitrov jestvujúceho koloidného striebra, ktoré neovplyvní kvalitu výsledného produktu.

Aby strieborné tyčky vydržali čo najdlhšie, mala by sa ich polarita zakaždým meniť. To znamená, že strieborná tyčka, ktorá je pri jednej dávke pripojená na kladný (červený) drôt, by sa mala vymeniť tak, aby bola pri nasledujúcej dávke pripojená na záporný. Inak bude jedna z tyčiek rýchlo erodovať.

Ak je roztok koloidného striebra čierny, hnedý alebo purpurový, naznačuje to, že strieborné častice sú abnormálne veľké. Môže to tiež znamenať prítomnosť nečistôt.

Keď sú častice v týchto produktoch veľmi veľké, je už sporné, či sa ešte tieto roztoky dajú nazývať koloidné.

A práve tak vyzerá väčšina koloidného striebra, predávaného na internete. Nepekné farebné škvrny môžu byť spôsobené aj zohrievaním pri výrobe, alebo použitím vysokého napätia, čo sú bežné skrátenia výrobného procesu, používané komerčnými výrobcami. Takým roztokom sa odporúčame vyhnúť a uchýliť sa k nim len v prípade krajnej núdze.

Tieto produkty sú vnútorne výrazne menej účinné než správne vyrobené koloidné striebro a abnormálne veľké častice zostanú s väčšou pravdepodobnosťou navždy uviaznuté v tkanivách.

Väčšina komerčných predajcov má na výrobu patentom chránené postupy, ktorým nemožno dôverovať a neexistuje spôsob, ako zistiť, čo v ich produktoch naozaj je. Podľa farby ich výrobkov však vieme, že nepredávajú pravé koloidné striebro.

Správna liečba koloidným striebrom

Koloidné striebro vysokej kvality, ktoré má patričnú liečebnú silu (20 ppm) vyzerá v jasne bielej nádobe trochu nažltlo.

Čerstvo pripravené dávky slabého koloidného striebra budú mať zase najprv slabý strieborný nádych. Niektoré dávky deň po výrobe zožltnú.

Sila roztoku koloidného striebra sa dá posúdiť jeho presvietením laserovým ukazovadlom pri zavádzaní striebra. Najlepšie je ukazovadlo s červeným lúčom, ktorý je pri normálnych podmienkach najmenej viditeľný.

Keď strieborný roztok hustne, začne byť možné zreteľne vidieť cez vodu červený lúč. Čím koncentrovanejší sa roztok stane, tým celistvejší sa stane laserový lúč a strieborné častice v ňom sa budú ligotať ako trblietky.

Vyrábať silnejšie koncentrácie na väčšinu použití neodporúčame, lebo sa zdá, že pri extrémnych dávkach vytvára striebro nedostatok železa.

Nevieme vlastne, či koloidné striebro spôsobuje zvýšené vylučovanie železa, alebo len využiteľné železo neutralizuje tým, že sa s ním viaže. Alebo či prípadne nejde o súbeh oboch možností.

My sme presvedčení, že platí to posledné, teda súbeh oboch možností. Tak či onak, žiadne skutočné problémy s toxicitou pre ľudí nie sú, no pre optimálne zdravie by sa správna hladina železa udržiavať mala.

Počas choroby odporúčame užívať 50 ml (0,5 decilitra) koloidného striebra o koncentrácii 20 ppm aspoň dvakrát denne. Najlepšie výsledky sa dajú dosiahnuť, keď koloidné striebro pred prehltnutím podržíte asi minútu v ústach.

Táto technika umožňuje časti striebra preniknúť stenami úst priamo do krvného riečiska.

Zostane vám však po ňom v ústach kovová pachuť. Keďže tento článok bude čítať celý rad rôznych ľudí, odporúčané dávky sme stanovili veľmi konzervatívne.

Niektorí pacienti však svoje dávky odmeriavajú na poháre.

Skladovanie koloidného striebra

Koloidné striebro sa môže skladovať buď v plaste alebo v skle. Ideálnou plastovou nádobou je druh, ktorý sa používa na uskladnenie mlieka. Ide o polyetylén s vysokou hustotou (HDPE) a dá sa identifikovať podľa číslice „2“, vyrazenej na spodnej časti nádoby.

Ide o veľmi nereaktívny plast, môžu ho však znečistiť mikroskopické častice striebra. Pravda, veľa ľudí si koloidné striebro skladuje radšej v skle, kvôli svojim obavám, že žiaden plast nie je dokonalý.

Takí si zvyčajne vyberajú jantárovo alebo inak tmavo sfarebnú sklenú nádobu, aby zabránili nadmernému vystaveniu svetlu.

Koloidné striebro by sa malo skladovať pri izbovej teplote a nikdy by nemalo zmrznúť. Po zamrznutí bude striebro na dne koagulovať do viditeľných zhlukov, čím sa roztok stane menej účinný a bude vytvárať možnosť vyvolania argýrie.

Zaujímavým experimentom na overenie prítomnosti striebra v roztoku je preto nechať ho v malom množstve zmraziť a po rozmrazení potom skontrolovať nahromadené striebro na dne nádoby.

Keď sa máte rozhodnúť medzi skladovaním v horúcom alebo chladnom prostredí, mali by ste vždy zvoliť to teplejšie.

Čisté koloidné striebro by nemalo zaznamenávať žiadne závažné problémy s rozkladom, ako sa to po vystavení svetlu stáva roztokom chloridu strieborného. No aj napriek tomu naše koloidné striebro skladujeme na tmavom mieste, lebo tma možno nejako napomáha jeho lepšej konzervácii.

Dobrá dávka koloidného striebra by mala vydržať roky, lebo striebro samo je účinný konzervant. Vlastne ho používame ako náhradu vody v rizikových jedlách, používajúcich nevarené ingrediencie, ako sú surové vajcia (na výrobu majonézy).

Jeho použitie zaisťuje, že všetky baktérie sú mŕtve. Minúta miešania s koloidným striebrom stačí na zaistenie toho, aby neprežili žiadne baktérie.

Pacienti, ktorí modrajú

Zdravotnícky establišment a organizácie veľkých médií démonizujú koloidné striebro ukážkami ľudí, u ktorých sa vyvinul stav známy ako argýria. Ide o modrosivé sfarbenie kože, ktoré je údajne trvalé.

Lenže u každého prípadu, ktorý sme preskúmali, išlo o výrobky, ktoré vlastne koloidným striebrom neboli a väčšina prípadov bola dôsledkom strieborných produktov farmaceutického priemyslu.

Nášmu rozsiahlemu výskumu sa nepodarilo nájsť ani jediný prípad argýrie spôsobenej čistým koloidným striebrom. S najväčšou pravdepodobnosťou ju spôsobujú farmaceutické roztoky striebra.

Regulátori vyhlasujú, že zmodrelí ľudia sú dôkazom toxickosti striebra, no v skutočnosti je pravdou pravý opak.

Dokazuje to, že aj keď sa človek po 20 a viac rokoch nesprávneho užívania stane natoľko nasiaknutý striebrom, že zmodrie, stále netrpí žiadnymi skutočnými zdravotnými problémami. Ide v podstate len o kozmetický problém.

Modrí pacienti sú vlastne zdravší než normálni. Porovnajme si to s pacientom, ktorý užíva toľko aspirínu, že zbelie.

V skutočnosti tento príklad použiť nemôžeme, lebo pacient by do 20 minút od takej extrémnej konzumácie aspirínu zomrel na vnútorné krvácanie – dávno predtým, než by vôbec začal meniť farbu.

Národný ústav zdravia zdokumentoval jeden prípad argýrie, ku ktorému došlo, keď si jeden muž začal vyrábať svoj vlastný strieborný roztok a konzumoval ho celé roky v dávke 473 mililitrov trikrát denne.

Striebro odmeriaval tak, aby obsahovalo ohromujúcich 450 častíc v milióne, čo je 22-krát silnejšie než normálne.

Táto diéta dodala jeho telu rovnakú koncentráciu striebra, ako keby konzumoval 31 litrov bežného koloidného striebra (31 litrov denne).

Extrémna koncentrácia znamená, že striebro muselo byť špinavé a nečisté a takmer určite doň bola pridávaná soľ. Inak by mu výroba takého množstva každodennej dávky v týchto koncentráciách zabrala celé dni. Môžeme si teda byť istí, že namiesto koloidného striebra používal chlorid strieborný.

Je to odraz hlúposti obracania sa k farmaceutickým výrobným procesom pri praktizovaní alternatívnej medicíny a následne využívania tých hrozných výsledkov na dokázanie toho, že alternatívna medicína je zlá. Najčastejšie to vídame v politike striebra.

Najpopularizovanejším prípadom argýrie je prípad Paula Karasona, takzvaného Šmolka. Roky vnútorne konzumoval veľké dávky doma pripravovaného roztoku striebra a potom začal striebro používať aj zvonka na tvár.

Aj on si pripravoval roztok striebra s použitím soli, čo viedlo k vzniku chloridu strieborného. Napriek tomu, že ide o úplne inú zlúčeninu, o svojom roztoku, rovnako ako médiá, sa stále zmieňuje ako o „koloidnom striebre“.

My sme presvedčení, že keď si všimol nejakú miernu zmenu sfarbenia kože, svoju dávku v skutočnosti zvýšil, lebo našiel spôsob, ako sa stať slávnym a profitovať zo svojho hrozného výzoru.

Verejne priznáva, že 14 rokov denne užíval tak interne, ako aj transdermálne veľké dávky svojho chloridu strieborného. Užíva ho stále, napriek tomu, že je ním očividne presýtený.

Ďalej priznáva, že tvár mu zmodrela skôr ako zvyšok tela; a napriek tomu, napriek zmene farby, v užívaní oboch produktov striebra pokračoval.

Kvôli Karasonovej dobrovoľnej a zámernej kozmetickej zmene ho FDA využíva vo verejných kampaniach, ktoré majú verejnosť presvedčiť, že užívanie koloidného striebra je nebezpečné. Môžeme len špekulovať o tom, koľko mu za jeho vzhľad platia mediálne siete a FDA.

U čistého koloidného striebra nebol za storočie jeho existencie zaznamenaný žiadny smrteľný či závažný vedľajší účinok.

Existuje však množstvo desivých príbehov ľudí, ktorí užívali chemicky pozmenené striebro, vyrábané s rôznymi bielkovinami, soľami či kvasnými baktériami.

Vyššie si môžete pozrieť video, ako si pripravíte pravé koloidné striebro doma.

Záver

Veríme, že sa vám tento pomerne rozsiahly článok páčil a priniesol vám praktické informácie, ktoré zužitkujete v starostlivosti o svoje zdravie.

Platí to obzvlášť v týchto pohnutých a hystériou opradených časoch.

Zdroj: getholistichealth.com